zľava: Ivica Bocevski (Former Deputy Prime Minister of Macedonia, Skopje), Kristof Bender (Deputy Chairman, European Stability Initiative , Vienna), Zsolt Pataki (Department for CSFP, Ministry of Foreign Affairs of the Republic of Hungary) a Anna Sochańska (Deputy Head of the European Policy Department, Ministry of Foreign of Poland, Warsaw)

Čo je dobré pre nich, je dobré aj pre nás, zaznelo na štvrtkovej sprievodnej konferencii ministerského stretnutia, ktorú zorganizovala Slovenská atlantická komisia (SAC), European Stability Initiative (ESI) a Ministerstvo zahraničných vecí SR. 

V prípade pozitívneho vývoja by sa po dlhých rokoch mohla geografická blízkosť krajín západného Balkánu stať pre vyšehradský región výhodou. Región je príležitosťou pre obchod a investovanie a môže sa stať dôležitým v rámci energetickej diverzifikácie krajín V4, čo si uvedomuje aj nadchádzajúce maďarské a poľské predsedníctvo EÚ.

Proces rozširovania je však zložitejší a naráža na prekážky, ktorým sme my čeliť nemuseli. Kým v roku 2004 sa stalo členom Európskej únie naraz desať štátov, ďalšie rozširovania majú byť individuálne. To otvára priestor na vzájomné blokovanie sa medzi novými členmi (Srbsko a Kosovo, Slovinsko a Chorvátsko, Chorvátsko a Srbsko), ktoré majú teritoriálne a iné politické spory. 

V prípade Macedónska, ktoré je po Chorvátsku považované za najpripravenejšieho adepta, blokuje proces bilaterálny spor o názov štátu s Gréckom a postup Srbska závisí od ochoty Holandska, ktoré súhlas podmieňuje dolapením Ratka Mladiča. Okrem toho, proces samotný  stráca politickú podporu v niektorých európskych štátoch, hovorí sa najmä o niekdajšom motore integrácie, Nemecku.

Naopak, zaznievajú aj hlasy, že balkánske krajiny majú svoju budúcnosť vo vlastných rukách, musia spĺňať kodanské kritériá a vyriešiť vnútorné a bilaterálne problémy. Zdrojom nestability môže byť Bosna a Hercegovina, ktorá stále nie je zjednotená. Kým jedni tvrdia, že štatút protektorátu jej neumožňuje vyriešiť situáciu, kritici hovoria, že ten nie je príčinou ale dôsledkom.

Podľa Geralda Knausa z ESI je problémom aj nedostatočná kondicionalita, teda postup na základe splnenia jednotlivých kritérií. Tie sú podľa neho vágne a neumožňujú presné sledovanie dosiahnutého pokroku. Problémom je tiež to, že mnohým krajinám zatiaľ nebolo umožnené začať prístupové rokovania. Hoci mnohí tvrdia, že nie sú na to pripravené, práve ich začatie by bolo politickým signálom a praktickým impulzom, ktorý by nevyhnutné vnútorné reformy v týchto krajinách významne urýchlili.