Podľa vyjadrení viacerých predstaviteľov ruského plynárenstva by Putinova návšteva európskych inštitúcií 24. februára mohla znamenať prelom v dlhoročných vzájomných energetických vzťahoch. 

Výkonný riaditeľ Gazpromu Alexej Miller včera uviedol, že Rusko by mohlo s Úniou 
podpísať „cestovnú mapu“ o dodávkach do roku 2050. Podľa neho sa bude diskutovať aj o „vyjasnení“ tretieho liberalizačného balíčka, ktorý do platnosti vstúpi 3. marca.

Cieľom pravidiel EÚ o liberalizácii trhu s energiou je zvýšiť konkurenciu na tomto trhu a umožniť menším firmám lepší prístup k energetickej infraštruktúre. To znamená zavedenie limitov pre dodávateľov plynu v oblasti vlastníctva plynárenskej infraštruktúry.

Ruský veľvyslanec pri EÚ Vladimir Chizhov včera novinárom povedal, že diskusie medzi Putinom a jeho partnermi z Bruselu by mohli byť „detailné“, ale zároveň „možno nepríjemné“.

„Niektoré krajiny EÚ si zvolili najprísnejšiu verziu energetického balíčka,“ uviedol. Takýto prístup by podľa neho mohol viesť k znárodneniu plynárenskej infraštruktúry a novým prekážkam pre ruský obchod v Únii.

Riziko povedie k vyšším cenám

Litva podľa niektorých správ plánuje rozdeliť svoju plynárenskú spoločnosť Lietuvos 
Dujos, v ktorej má podiel aj Gazprom, na zložku prepravy a obchodovania, pričom druhá menovaná by zostala pod kontrolou štátu. Podľa Gazpromu sa vláda snaží ospravedlniť znárodnenie spoločnosti. Takýto prístup by sa podľa prezidenta Ruskej spoločnosti pre plyn Valerija Jazeva mohol odraziť na zvýšení cien plynu pre Vilnius.

Jazev, ktorý je v súčasnosti aj podpredsedom Štátnej dumy, uviedol, že ešte pred štvrtkovou návštevou Moskva oficiálnym listom požiada Európsku komisiu, aby tretí liberalizačný balík opravila. Plynárenskému gigantu Gazpromu by totiž mohol spôsobiť „priamu ekonomickú škodu“ a preto sa Moskva bude snažiť zmeniť „pravidlá hry“.

Ruská spoločnosť pre plyn by chcela, aby ruskí vyjednávači dohodli výnimku v oblasti liberalizácie trhu s energiou, keďže ovplyvňuje návratnosť investícií, ktoré ruské spoločnosti už uskutočnili.

Podľa Jazeva teoreticky strata práv ruského gigantu mala za cieľ dobro liberalizácie trhu. Súčasne ale dodal, že Gazprom pochybuje o dosiahnuteľnosti liberalizácie v dohľadnej budúcnosti. Argumentoval aj tým, že ruský dodávateľ nemôže prísť o svoju dodávateľskú sieť bez akejkoľvek kompenzácie.

„Ruská spoločnosť by vlastne bola zbavená práva používať plynovú prepravnú sieť, ktorú sama v Európe dlhodobo budovala so zámerom dosiahnuť tú istú energetickú bezpečnosť, o ktorej hovorí balíček,“ uviedol.

Portál Hlas Ruska nedávno citoval Valerija Jazeva, že najnovšia snaha EÚ o liberalizáciu trhu s plynom nielen „znehodnocuje“ predošlé veľké investície Gazpromu, ale „slepé dodržiavanie tretieho energetického balíku privedie k zrušeniu investícií a k nasledovnému podrytiu energetickej bezpečnosti Európy.“

Ako jeden z návrhov uviedol vyňať všetky transnárodné magistrálne plynovody spod platnosti tejto legislatívy.

Stratí Severný prúd druhé potrubie?

Jedným z príkladov straty investícií môže byť podľa Jazeva paralelné plynovodné potrubie projektu Severný prúd, ktorým sa bude dodávať zemný plyn do Nemecka.

Toto tvrdenie ale vedenie Gazpromu poprelo. „K žiadnym zmenám v pláne výstavby Severného prúdu nedošlo,“ povedal pre agentúru Reuters hovorca Gazpromu Sergej Kuprijanov. „Všetko pokračuje podľa plánu.“

Dlhodobé kontrakty vs. spotový trh

Jazev tiež načrtol, že Gazprom bude musieť prehodnotiť aj svoje dlhodobé kontrakty s európskymi spoločnosťami, s ohľadom na miesto a podmienky dodania. Priznal, že v prípade prechodu na predaj na spotovom trhu by sa krátkodobo mohli ceny plynu znížiť.

Ak sa ale dopyt po plyne v Európe zvýši, Rusko ho nebude schopné bez zaistených dlhodobých dohôd uspokojiť, keďže investuje aj do nových plynových polí ako sú Shtockman a Jamal. Upozornil zároveň, že spotové ceny by znamenali potrebu koordinovať cenovú politiku s producentmi na Strednom východe či v severnej a západnej Afrike, čím by sa ceny pravdepodobne zvýšili.

Nemecká spoločnosť E.ON Ruhrgas už požiadala Gazprom, aby vzájomný nákup plynu prebiehal na základe spotovej ceny. Ruský koncern ale trvá na dlhodobých kontraktoch.„Náš postoj v tejto otázke je veľmi pevný,“ uviedol pre Wall Street Journal Sergej Komlev, ktorý ma v Gazprome na starosti tvorbu cien.

Predseda Komisie José Manuel Barroso sa pred stretnutím vyjadril: „Intenzita našich rozhovorov bude opäť odrážať vzájomnú závislosť Ruska a Európskej únie a preukáže náš obojstranný záujem riešiť spoločné problémy v otvorenom dialógu. Očakávam najmä ďalšie podnety k nášmu partnerstvu pre modernizáciu. Mali by sme tiež využiť tento pozitívny vývoj na dokončenie pristúpenia Ruska k WTO a dosiahnutie značného pokroku v prípade novej dohody medzi EÚ a Ruskom, okrem iného v oblasti obchodu, investícií a energetiky."

Vzájomné návštevy medzi ruskou vládou a Komisiou sa uskutočňujú od roku 1997, naposledy v Moskve vo februári 2009. Toto stretnutie na najvyššej úrovni bude zatiaľ najväčšie. Zúčastní sa ho kolégium komisárov a tucet ministrov Ruskej federácie. Podpíšu sa viaceré dokumenty o energetike vrátane aktualizovaného mechanizmu včasného varovania.

Zdroj: EurActiv.sk