Tento raz sa diskutovalo na tému „EÚ a jadrová energetika po Fukušime“. Pozvanie prijali Lenka Ferenčáková z portálu euractiv.sk, Peter Uhrík, generálny riaditeľ Sekcie bezpečnosti a kontrolných činností Úradu pre jadrový dozor SR a Jozef Zlatňanský, manažér nezávislého dozoru nad jadrovou bezpečnosťou Slovenských elektrární, a.s.. Podujatie moderoval Michal Hudec, vydavateľ a analytik portálu energia.sk a v publiku sedel aj minister životného prostredia József Nagy.

Úvod diskusie sa týkal reakcie Európy na udalosti v Japonsku. Okamžite vyvolali na pôde Európskej únie otázky, či sú európske elektrárne na čosi podobné pripravené, keďže sa v krajinách EÚ nachádza 143 jadrových reaktorov. Samozrejme v európskych podmienkach obavy nevyvolávajú ani tak vlny tsunami, ale skôr iné živelné pohromy ako napr. záplavy. Výsledkom rokovaní v Bruseli bola dohoda o vykonaní záťažových testov elektrární vo všetkých krajinách, ktorú sa podarilo dosiahnuť deň pred diskusiou. Táto oblasť v EÚ nie je harmonizovaná, čiže kroky v tejto oblasti sú najmä v réžii jednotlivých členských štátov. V súvislosti s týmito strestestami sa tiež diskutovalo, či a do akej miery majú byť elektrárne testované na odolnosť voči teroristickým útokom, najmä zo vzduchu. Tie by sa nakoniec mali uskutočniť až v budúcnosti.

Jadrové elektrárne sa na celkovej výrobe elektrickej energie podieľajú významným percentom. Dobrou správou preto je, že patria medzi špičku v regióne, napriek tomu, že s tým naši rakúski susedia zrejme tradične nebudú súhlasiť. Bezpečnosť je však prvoradá a ich testovanie prebieha v pravidelných intervaloch za simulácie extrémnych podmienok. Obávať sa vraj netreba ani kyberútokov na jadrové elektrárne, k akým došlo pred časom v Iráne.

Celkovo platí, že pokiaľ jadrové elektrárne fungujú bezpečne a spĺňajú príslušné štandardy, ide o jeden z najefektívnejších spôsobov výroby energie. Diskutéri nemajú obavy z prípadného technického zlyhania elektrární. Väčšie nebezpečenstvo podľa nich hrozí v situácii, kedy by odborné otázky v súvislosti s jadrom začali riešiť politici. Na Slovensku je podľa nich dostatok erudovaných odborníkov, i keď viditeľne chýba stredná generácia, čo je spôsobené nezáujmom o štúdium jadrovej fyziky v období po tragédii v Černobyle.

Pri jadrových elektrárňach je často skloňovaným faktorom životné prostredie a v tomto kontexte hlavne jadrový odpad, ktorý ho zaťažuje na generácie dopredu. V súvislosti s tým bolo spomenuté Nemecko, ktoré sa do roku 2022 plánuje jadrových elektrární zbaviť úplne a hľadať iný mix výroby elektriny. Paradoxne, Angela Merkel po svojom znovuzvolení do funkcie kancelárky na jeseň 2009 jadrovú energiu propagovala. S udalosťami v Japonsku sa však nemecká verejná mienka zásadne otočila proti jadrovej energetike, čo sa odrazilo aj na politike jej vlády. Odstavenie týchto elektrární môže so sebou priniesť import elektrickej energie do Nemecka z iných štátov, napr. Francúzska, prípadne dáva šancu krajinám ako je Slovensko, ktoré sa so svojimi jadrovými elektrárňami rozlúčiť nemienia. Na druhej strane, ako zaznelo na pódiu, do roku 2022 sa môže v Nemecku ešte mnohé zmeniť. Životnosť politikov totiž býva často oveľa kratšia.

Na záver sa ešte diskutéri vrátili k udalostiam v Japonsku. Zdôraznili svoj obdiv k pracovníkom elektrárne Fukušima, ktorí pracovali pod obrovským psychickým tlakom. Nielen kvôli jej technickému stavu a extrémnym podmienkam, ktoré tam po prívalovej vlne panovali, ale tiež kvôli svojim rodinám vzdialeným len pár kilometrov, s ktorými sa pre výpadok telefonického spojenia celý čas nedokázali spojiť. Aj dlhé minúty po skončení diskusie prebiehali v príjemnom kaviarenskom prostredí debaty na otázky, na ktoré sa počas nej nedostalo.