V krajine sa ešte pred začatím samotnej prezidentskej kampane diali z hľadiska fungovania štátu a chodu politiky „veľké“ veci. Egypt postihli kauzy týkajúce sa formovania a personálneho obsadenia Ústavodarného zhromaždenia (ÚZ). ÚZ je poverené vypracovať do 100 dní od svojej formácie nový návrh ústavy. Samotné problémy sa ešte týkajú obsadenia a členstva v ÚZ, ktoré má mať 100 členov (50 má byť obsadených poslancami egyptského parlamentu a zvyšných 50 kresiel ma pripadnúť osobnostiam z „externého“ politického prostredia a egyptského verejného života). Aj napriek tomu že už minulý mesiac došlo k vytvoreniu spomínaného ÚZ jeho skutočná a finálna podoba má dnes množstvo otáznikov. 

Prvým je samotné zastúpenie islamských predstaviteľov v tomto ÚZ, ktorý tvoria proporčne asi 2/3 tohto zhromaždenia. Pár miest pribudlo v  ÚZ aj liberálnym a predstaviteľom koptskej cirkvi, ktorí sa však na protest proti tejto veľkej dominancii islamistov rozhodli zriecť sa svojho mandátu. Medzi náhradníkmi určenými „zaplniť“ tieto prázdne miesta sú opäť islamisti, a tak sa otázka kreovania ÚZ dostala do mŕtveho bodu a na egyptské súdy boli podané  viaceré sťažnosti obviňujúce islamistov z dominancie, z prakticky nulovej plurality a toho, že ÚZ nereflektuje vôľu egyptského ľudu a že v ňom nie sú zastúpené rôzne politické či náboženské skupiny. Samotný prípad formovania ÚZ sa teraz rieši súdnou cestou a je stále nedokončeným.

Druhou veľkou skúškou, ktorou egyptský národ prechádza v tomto prechodnom období je prezidentská kampaň, ktorá je každodenne sprevádzaná novými kauzami dostávajúcimi sa na povrch, odkrývajúc medzery a slabiny bývalého ako aj súčasného nestabilného egyptského politického režimu. Spomedzi všetkých kandidátov, ktorí splnili neľahké podmienky potrebné ku kandidatúre, sú najviac výrazné a medializované kauzy okolo troch významných osobností egyptského politického života.

Prvou je prípad islamského salafistického kandidáta Abu-Ismaila, veľaváženého islamského učenca a právnika. Kampaň Ismaila je propagačne veľmi silnou a jeho podobizeň na plagátoch, vlajkách, tričkách je všadeprítomná. Na uliciach v podobe chodiacich transparentov, na nálepkách v automobiloch, na balkónoch domov a bytov. Podpora pre tohto kandidáta je veľká, no jeho osud týkajúci sa oprávnenosti uchádzať sa o prezidentské kreslo je spochybnený. Minulý týždeň vyšla na povrch kauza ohľadom občianstva Ismailovej matky, ktorá je podľa najvyšších štátnych úradov Egypta a USA držiteľkou dvojakého občianstva, egyptského a amerického.  Iné ako egyptské občianstvo matky prezidentského kandidáta znamená diskvalifikáciu kandidáta z prezidentského boja (keďže jednou z podmienok je, aby okrem kandidáta mali aj jeho rodičia a manželka výlučne len egyptské občianstvo). Celý prípad dokazovania, overovania občianstva a obhajoby zo strany Ismaila zaplavil nie len egyptské a zahraničné média, ale aj egyptské ulice. V káhirských uliciach sa spustila kampaň Ismailových podporovateľov a konali sa viaceré demonštrácie pred egyptským súdom sprevádzané výkrikmi o nepravdivosti faktov a velebením Ismaila. 

Druhou kauzou je kandidatúra a politická minulosť ďalšieho kandidáta, Omara Suleimana. Suleiman bol v čase Mubarakovho prezidentovania 20 rokov šéfom egyptskej tajnej služby a počas minuloročnej revolúcie sa stal na niekoľko dní aj Mubarakovým viceprezidentom. Jeho meno je spájané s viacerými kauzami z minulosti a samozrejme je Suleiman spájaný s osobou samotného ex-diktátora Mubaraka a preto je aj mnohými nazývaný Mubarakova „pravá ruka“. Jeho kandidatúra vyvolala ďalšiu vlnu protestov a demonštrácii tisícov ľudí, ktorí si neželejú aby Egyptu vládol nasledujúce roky „druhý Mubarak“. Námestie Tahrir tak bolo minulý týždeň opäť zaplavené nespokojnými občanmi a stalo sa tak miestom početných demonštrácii.  Egyptský ľud varoval pred druhou vlnou revolúcie v prípade že Suleiman obsadí kreslo prezidenta. Situáciu ohľadne kandidatúry Suleimana rieši aj parlament, ktorý schválil návrh zákona, ktorý bráni osobám bývalého režimu kandidovať v týchto budúcich voľbách, čo by pre Suleimana znamenalo vylúčenie z prezidentského boja. Zákon nenadobudne platnosť a teda aj účinnosť pokiaľ ho neschváli ešte SCAF- Najvyššia vojenská rada Egypta. 

Tretím sporným prípadom volieb je kandidatúra Khairat El-Shatera, hlavného kandidáta organizácie Moslimské bratstvo (MB) a jeho politickej odnože, parlamentnej strany FJP (Freedom and Justice Party). El- Shater je egyptský biznizmen, miliardár a veľmi vplyvný muž organizácie Moslimského bratstva. Spor a pobúrenie verejnosti vyvolalo najskôr porušenie sľubu a záväzku, ktorý dalo MB ešte minulý rok po revolúcii. MB sa zaviazalo, že nebude oficiálne podporovať a vo voľbách navrhovať žiadneho svojho kandidáta, aby sa tým nezdiskreditovalo v očiach „západu“ ako aj v očiach verejnosti. Po zvážení a okolnostiach sprevádzaných v prezidentskom boji a súčasnej politickej nestabilite v Egypte, organizácia MB zmenila názor a len pred niekoľkými týždňami ohlásila oficiálnu podporu svojmu kandidátovi, El-Shaterovi. El-Shater bol však v minulosti v čase Mubarakovej vlády viackrát trestne stíhaný vo veci prania špinavých peňazí za čo bol aj viackrát odsúdený vo väzbe. Po revolúcii bol na pokyn SCAF egyptským súdom rehabilitovaný a za minulé činy ospravedlnený, čím El-Shater opäť získal aktívne volebné právo - uchádzať sa o prezidentské kreslo. V súčasnosti sa však celým prípadom minulého odsúdenia a následného udelenia milosti zaoberá Najvyššia volebná komisia, ktorá celý prípad overuje a nanovo prešetruje oprávnenosť El-Shaterovej kandidatúry.

Všetky spomínané okolnosti a udalosti naznačujú, že Egypt je teraz podrobený neľahkej skúške porevolučného víťazstva. Aj napriek dosiahnutému úspechu v revolúcii musí stále bojovať s pozostatkami a slabinami z minulosti a skutočný prechod k demokracii pre Egypt nebude ľahký. Výsledky revolúcie sa prejavujú najviac v porevolučnom budovaní egyptských najdôležitejších inštitúcií. V spoločnosti tak občianskej ako aj politickej je viditeľný rozpor medzi prívržencami starého a nového režimu. Rozpory náboženské a politicko-ideologické sú markantné pri tvorbe novej ústavy ako aj pri kreácii najvyššieho postu, hlavy egyptského štátu. To, ako dopadne osud „lídra arabskej jari“ a priekopníka demokracie bude známe už o niekoľko mesiacov- v júni, kedy už budeme poznať meno budúceho egyptského prezidenta.